,,Počty ošetrených detí v chirurgických ambulanciách OUP sú približne rovnaké ako pred pandémiou v rovnakom období, ale rozdiel je v tom, že kým v minulosti sme po prvotnom náraste úrazov na začiatku leta sledovali určitý pokles úrazov, v súčasnosti je to skôr stále rovnaké. Predpokladáme, že je to spôsobené tým, že deti boli dlhšie doma a potrebujú viac času, kým sa dostanú do pôvodnej kondície. Mali menej pohybu a trvá dlhšie, kým sa dostanú do pôvodnej koordinácie a formy,“ hovorí MUDr. Pavol Šinka, ktorý zároveň odporúča postupný návrat k pohybovým aktivitám a používanie dostupných chráničov a prilieb. V súčasnosti sú veľmi trendové kolobežky, bicykle a trampolíny, s ktorými súvisí veľký počet úrazov. ,,Najčastejšie sú to zlomeniny končatín, ale stretávame sa aj s úrazmi hlavy. Trampolíny sú rizikové v tom zmysle, že dieťa keď vyskočí, nevie predpokladať svoj pohyb a veľmi často dochádza k úrazu. Rodičia by si mali uvedomiť, že ak skáče na trampolíne viac detí súčasne, riziko úrazov sa zvyšuje. Našťastie, zlomeniny chrbtice s vážnymi celoživotnými dôsledkami sme pri zraneniach na trampolíne nemali.“
Kým u starších detí lekári v lete sledujú určitú sezónnosť úrazov, u malých detí hovoria o celoročnom štandarde. Nie je ich v tomto období ani viac ani menej. Staršie deti viac chodia von, stretávajú sa s rovesníkmi a nie sú až tak pod dozorom ako malé deti. ,,V skupinách rovesníkov bez dozoru dospelej osoby sa deti často navzájom potencujú, snažia sa viac vymýšľať, upozorniť na seba a idú viac do extrémov. A čím je dieťa mladšie, tým je preň ťažšie uvedomiť si hranice toho, čo už je nebezpečné a ľahko ich môžu presiahnuť.“
K letu patrí voda
Pozor treba dávať pri skokoch do vody. Ak dieťa nevidí na dno a nedokáže predpokladať hĺbku vody a nevie, čo sa nachádza na dne jazera, skoky do vody sú veľmi nebezpečné. Do vody treba vstupovať opatrne. ,,Staršie deti chodia na jazerá, skáču do vody, aj keď nevidia na dno a nevedia tak odhadnúť hĺbku vody. Navyše, ľudia často do vody hádžu rôzny odpad- sklo, rôzne kovové predmety a pod. Chodia k nám pacienti so zapichnutým sklom alebo iným ostrým predmetom v nohe. V horších prípadoch pri skokoch do vody so zlomeninami stavcov, lebky a následným poškodením tkaniva. U malých detí sú to skôr pošmyknutia pri bazéne, kedy pri vychádzaní spadnú a udrú si hlavičku. Aby sa to nestávalo, treba im zabezpečiť protišmykovú obuv.“ U malých detí lekár zároveň upozorňuje na časté otravy rôznymi chemickými látkami v dosahu detí, ktoré si neuvedomujú nebezpečenstvo a rôzne chemické látky vypijú alebo olizujú, čo im môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. ,,To, čo dieťa nemá dostupné, to ho neohrozuje.“
A Kedy ísť k lekárovi?
,,Hoci rodičia nie sú odborne zainteresovaní, som presvedčený, že vo väčšine prípadov vedia u svojho dieťaťa pri úraze posúdiť, čo je ešte v poriadku a čo sa už vymyká z normálu. Každé dieťa sa udrie a spadne aj niekoľkokrát denne a je to úplne normálne. Rodič u svojho dieťaťa vie, kedy je to horšie a treba navštíviť lekára. Pri pochybnostiach je lepšie, ak dieťa po úraze vidí lekár.“