,,Do transplantácií vždy vkladáme veľkú nádej, lebo máme šancu vrátiť dieťa do normálneho života. Mama darovala dieťaťu nielen život, ale aj svoj orgán. Je to veľmi ušľachtilý čin, lebo princíp darcovstva orgánov spočíva v záchrane ľudského života. V tomto prípade dieťaťa,“ povedali za vedenie NÚDCH Ing. Ing. Peter Magát, genrálny riaditeľ a MUDr. Jana Kosnáčová, medicínska riaditeľka.
,,Transplantácia bola výnimočná v tom, že bola tzv. „preemptívna“, čo znamená, že dieťa je v štádiu chronického zlyhania obličiek, kedy už potrebuje dialýzu, ale „predbehne“ túto fázu a ide rovno na transplantáciu od živého darcu,“ povedala prof. MUDr. Ľudmila Podracká, CSc., prednostka Detskej kliniky LF UK a NÚDCH a ďalej doplnila: ,,Kvalita života pacienta bude úplne iná ako na dialýze, na ktorú by musel chodiť trikrát do týždňa nehovoriac o tom, že chronická dialýza má mnohé riziká. Pre dieťa je dialýza aj psychická trauma a zasahuje do života celej rodiny. Transplantovaná oblička nahradí chlapčekovi jeho vlastnú obličku a veríme, že bude mať rovnakú kvalitu života ako ostatné deti.“
Prvé problémy lekári zachytili veľmi skoro, ešte pred Šimonkovým narodením, keď sa rámci prenatálnej diagnostiky potvrdilo závažné vrodené vývojové ochorenie močového traktu. Zdravotné problémy sa ohlásili veľmi skoro. ,, Už pár dní po narodení ho hospitalizovali v NÚDCH. V prvom polroku života strávil viac času v nemocnici ako doma. Počas ďalších rokov sa jeho zdravotný stav stabilizoval a bol pravidelne sledovaný v špecializovaných ambulanciách NÚDCH. Ak sa mu stav zhoršil, ostal v nemocnici, ale nemal už také vážne život ohrozujúce problémy ako v prvých mesiacoch života.“ Rodičia dúfali, že najhoršie už majú za sebou, ale kontrolné laboratórne výsledky funkcie obličiek sa postupne začali zhoršovať. Za normálnych okolností zdravé obličky filtrujú toxíny, ale ak sú poškodené a neplnia svoju funkciu, tieto toxíny sa v dostatočnej miere nevylučujú močom a hromadia sa v tele. Poškodzujú tak ostatné orgány vrátane srdca, ciev a iné. Môžu viesť napríklad aj k oneskorenému vývoju, poruchám rastu, anemickému syndrómu, vysokému krvnému tlaku, poškodeniu kostí a mnohým ďalším problémom. Je to ako otrava krvi celého tela,“ vysvetlila prof. Ľudmila Podracká, CSc. Preto je dôležité, aby sa tieto komplikácie včas a intenzívne liečili, aby sa dieťa čím skôr transplantovalo a zabránilo sa tak poškodeniu ostatných orgánov. ,,Na jeseň minulého roku sme v rámci multidisciplinárneho tímu začali uvažovať o transplantácii. Vynikajúco sa nám spolupracovalo aj so Šimonkovou rodinou, ktorá sama prišla s iniciatívou darovať synovi obličku. Dnes vo všeobecnosti majú rodičia dostatok prístupných informácií a Šimonkovi rodičia robili všetko preto, aby sa vyhli dialýze,“ doplnila profesorka Ľ. Podracká.
Transplantačný tím viedol doc. MUDr. Ing. Ján Breza, PhD., prednosta Kliniky detskej urológie LF UK a NÚDCH. ,,Mám vždy nesmierny rešpekt pred príbuzenskou transplantáciou. V medicíne nikdy nie je nič stopercentné, nemožno nič garantovať. V tomto prípade to boli dve operácie. Najskôr sme mamičke pacienta odobrali jej zdravú obličku, ktorú darovala s vedomím, že orgán bude fungovať u jej dieťaťa. Cítime obrovskú zodpovednosť, pretože akákoľvek komplikácia môže spôsobiť, že výsledok už nebude taký dobrý, ako mohol byť. Našťastie, všetko dobre dopadlo, z chirurgického hľadiska je výsledok perfektný, zatiaľ nenastala žiadna komplikácia po operácii.” Transplantácia obličky u dieťaťa má svoje špecifiká: ,,Čím je dieťa menšie, tým býva transplantácia technicky náročnejšia. Dôležité sú napríklad aj hemodynamické rozdiely. Ak dáme malému dieťaťu veľkú obličku, artéria tejto obličky je násobne hrubšia ako artéria príjemcu v panve, na ktorú ju prišívame. Objem krvi, ktorá sa naleje do obličky je v porovnaní s celkovým objemom krvi dieťatka nie zanedbateľný. Môže sa mu náhle znížiť tlak a je potrebné rýchlo a efektívne dopĺňať pacienta tekutinami.“ A hoci sa oblička dá transplantovať aj vo veľkostnom nepomere obidvoma smermi, to znamená, že detskú obličku možno transplantovať dospelému pacientovi a opačne, z tohto hľadiska býva výhodnejšie, ak sú orgán a pacient aj veľkostne “komplatibilný”. Čo sa týka rizík samotného zákroku, tie vyplývajú z pridružených ochorení, ktorými pacient trpí, ale odvíjajú sa aj od toho, či ide o prvú transplantáciu alebo opakovanú.
,,Transplantácie sú dôležité život zachraňujúce úkony, ďakujem lekárom a ich tímom za nasadenie, ktoré do tejto veľmi dôležitej oblasti venujú. Už som v minulých dňoch informoval, že rok 2019 bol najúspešnejší v histórii Slovenska, čo sa počtu transplantácií týka. V našej krajine sa urobilo vlani 259 transplantácií orgánov – 197krát sa transplantovala oblička, 41krát pečeň a 21 ráz srdce. Verím, že aj napriek čiastočným obmedzeniam počas obdobia, kedy sme opatreniami chránili zdravie ľudí pred ochorením COVID – 19, bude aj tento rok vysoký počet ľudí, ktorým darovaný orgán zachráni život. Množstvo darcov je aj medzi živými pacientmi navzájom, čoho dôkazom je aj dnes prezentovaná transplantácia medzi mamou a synom,“ povedal minister zdravotníctva SR Marek Krajčí.
Ako sme na tom na Slovensku s darcovstvom orgánov od živých darcov v porovnaní s krajinami EU?
,,V porovnaní s priemerom v rámci krajín EÚ deklarovaným na úrovni 20 % podielu transplantácii obličiek od živých darcov sme v roku 2019 urobili 21 transplantácií obličiek od živého darcu, čo predstavuje 11% podiel na celkovom počte transplantácií obličiek. Ide o nárast počtu a podielu transplantácií obličiek od živého darcu v našej krajine. Cieľom slovenských transplantačných centier je čo najskôr dosiahnuť európsky priemer 20 % z celkového počtu transplantácií obličiek. V programe počítame aj s výmennými, reťazovými a ABO inkompatibilnými transplantáciami obličiek od živých darcov,“ povedala doc. MUDr. Zuzana Žilinská, PhD., MPH, MHA, zástupkyňa prednostu Urologickej kliniky LFUK, SZU a UNB pre transplantácie obličiek a ďalej vysvetlila, čo pomôže zvýšiť povedomie verejnosti a ochotu darovať orgány na transplantáciu: ,,Najmä včasná informovanosť pacientov a ich blízkych o možnosti transplantácie obličky od živého darcu, ideálne už v preddialyzačnom období, kedy je možné urobiť tzv. preemptívnu transplantáciu a odvrátiť potrebu liečby dialýzou Každý pacient po nástupe na dialyzačnú liečbu má byť o možnosti transplantácie a tiež o transplantácii obličky od živého darcu informovaný. Veľký význam má aj osveta, kampaň Sedem životov, medializácia a podpora programu zo strany mienkotvorných autorít. Veľmi pozitívne vnímame, že transplantačný program ako taký a zvýšenie počtu transplantácií obličiek od živých darcov je aj súčasťou Programového vyhlásenia novej vlády a opakovane mediálne podporený ministrom zdravotníctva pánom Marekom Krajčím.“
